Prečo Je Také ťažké Prijať Svoju Nedokonalosť?

2024 Autor: Harry Day | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-17 15:53

Napriek tomu, že ideálni ľudia v prírode neexistujú, spoločnosť nám všetkými možnými spôsobmi vnucuje túžbu po ideáli, a to nielen ako normu povinnú pre každého, ale aj ako jedinú formu existencie na tomto svete.

Dievčatá s dokonalým vzhľadom sa pozerajú z obálok časopisov. Detskú výživu propagujú tie najroztomilejšie deti na svete. Ženy mulatky sa usmievajú dokonalými bielymi zubami a lákajú ich na zubné kliniky. Na plagátoch je ideálna mladá rodina ideálna na zábavu, samozrejme, ideálnych detí.

Všetci akoby kričali: „Buďte ako my!“Alebo po kom napríklad pobežia davy dievčat.

Ale človek, ktorý sa považuje iba za ideálneho, nikdy nebude spokojný. Napokon, dokonalosti sa medze nekladú. Vždy bude niekto bohatší, múdrejší, krajší a s dlhšími nohami. Navyše nie je možné potešiť všetkých naokolo a splniť absolútne všetky požiadavky a svetové štandardy.

Napriek tomu si mnoho ľudí nedokáže priznať svoju nedokonalosť. To pre nich znamená priznať si slabosť, zraniteľnosť a obyčajnosť (byť ako všetci ostatní). Je to kvôli strachu z obyčajných obyčajných ľudí, ktorí popierajú svoju nedokonalosť a vyčleňujú sa ako špeciálna skupina, ktorá má oproti ostatným obrovské výhody. Skupina „vyvolených“- najchytrejší, najkrajší, najbohatší, najslobodnejší atď. Takáto komunita aktívne diskutuje o strašných chybách všetkých ostatných ľudí mimo ich sveta a prichádza s metódami ich trestania. A čím silnejšie budú potlačené emócie z ich vlastnej nedokonalosti, tým ťažšie sa budú snažiť vyrovnať sa s tými, ktorým sa pripisujú vlastné chyby.

U niektorých ľudí, ktorí sa uznajú za nedokonalých, privedie ich to do depresie a prinúti ich položiť celý život na oltár sebazdokonaľovania bez toho, aby sa na chvíľu zastavili. V opačnom prípade ich svet môže prestať milovať.

Stáva sa to preto, že sa nedokážu prijať takí, akými v skutočnosti sú: so všetkými svojimi „prasklinami“, „trieskami“a „švábmi“.

Korene takéhoto postoja k sebe by sme mali hľadať v detstve. Koniec koncov, dieťa v ranom veku môže prijať seba rovnako ako jeho rodičia so všetkou nedokonalosťou. A rodičia nás určite prijali iba do troch (štyroch) mesiacov, potom sa v ich hlavách objavili ustarané otázky a porovnávania: „Pozri, Maniho dieťa sa už pokúša sedieť na plné obrátky, ale moje to ešte neurobí. Možno mu niečo nie je?"

A čím viac dieťa rastie, tým viac nárokov a nárokov na neho vzniká. Rodičia mu všemožne dávajú najavo, že bude prijatý do rodiny len za určitých podmienok. Tieto podmienky pre konkrétny vek dieťaťa však často nie sú uskutočniteľné. A potom nedokonalosť dieťaťa vnímajú rodičia ako strašnú hanebnú neresť, ktorú mu pravidelne pichajú do tváre.

Prijatie ich nedokonalosti pre mnohých sa preto stáva strašnejším ako smrť (koniec koncov, ak to pripustíte, môžete byť odmietnutí a vyhodení z rodiny). Jedinou podmienkou zostať v tejto rodine je snažiť sa zo všetkých síl stať sa dokonalými.

A keďže absolútne nevie, čo je prijatie, neuvidí známky schválenia a podpory ostatných ľudí, pretože ani nechápe, ako to je, keď ste úplne prijatí. Zdá sa mu, že neustále mešká a potrebuje sa vždy náhliť, aby splnil očakávania, bol užitočný, snažil sa zo seba vytlačiť všetku silu a až potom nebude odmietnutý a bude rešpektovaný.

Prijatie seba samého je však nevyhnutné na vytvorenie dobrého adekvátneho sebavedomia, vytvorenie plnohodnotných a harmonických vzťahov so sebou samým, so svojimi blízkymi a príbuznými.

Prijatie seba samého je schopnosť a zvyk zaobchádzať so sebou a so svojimi vlastnými vlastnosťami bez negatívnej konotácie, rovnako ako je to dané. Tento neodsudzujúci a pozitívny postoj k sebe samému je akousi verziou materinskej bezpodmienečnej lásky vo vnútri.

Zmyslom sebaprijatia je naučiť sa nerozčuľovať sa a nesúdiť sa za žiadne svoje vlastnosti ani činy.

Keď človek prijme sám seba, bude schopný vnímať akúkoľvek kritiku na svoju adresu bez bolesti, hnevu alebo hnevu, pričom získané informácie využije na zlepšenie svojho života.

Prijatie je vnútorné povolenie byť sám sebou a naplniť svoj potenciál (bez ohľadu na názory ostatných).

V okamihu, keď sa človek prijme taký, aký je, bez toho, aby sa hodnotil alebo porovnával s ostatnými, zmizne pocit nadradenosti aj pocit poníženia. Napätie zmizne, neúspešné pokusy stať sa niekým iným prestanú, stres a depresia, ktoré vznikli v dôsledku odmietnutia seba, zmiznú.

Prijatie je zážitok, ktorý je možné prežiť iba v kontakte s inou osobou s podobnou skúsenosťou v bezpečnom prostredí (napríklad s terapeutom).

Aby neskôr mala príležitosť uvedomiť si, že všetky nedokonalosti a chyby človeka sú jeho individualitou (čím sa líši od ostatných), a povedať si: „Som dosť dobrý, taký, aký som, práve teraz; a nemusím urobiť nič, aby som bol dobrý. “A verte týmto slovám.