Sebavedomie

Video: Sebavedomie

Video: Sebavedomie
Video: Pre ľudí, čo hľadajú sebavedomie 2024, Marec
Sebavedomie
Sebavedomie
Anonim

O sebavedomí už bolo napísaných veľa článkov a videí, ale napriek tomu táto téma nestráca svoj význam, pretože od teórie k praxi je potrebné prejsť určitou cestou.

A dnes som na ďalšej konzultácii so svojim klientom stál pred touto otázkou.

Ako to bolo?

Klient mi povedal o svojich úspechoch. Bol nejaký čas na terapii a už existujú významné výsledky. A tak mi hovorí:

- Viete, Natasha, moja pracovná kapacita sa zvýšila, stihol som urobiť veľa vecí, dokonca aj tie, ktoré už dlho zbierajú prach v pozadí. Som taký zozbieraný a organizovaný, že sa mi to začína hnusiť.

A teraz sa slovo „nechutné“stalo indikátorom toho, že tu niečo nie je v poriadku. Ako sa môže človek najskôr snažiť dosiahnuť výsledky, tvrdo na tom pracovať, a potom všetko zobrať a znehodnotiť.

- A čo chcete povedať tým, že už je to najhnusnejšie.

- Tak to som, hovorím s iróniou. Nejdem sa tu vychvaľovať.

- Prečo nie?

- Na to nie som zvyknutý.

- Dobre. A predstavme si, že zrazu ste dvaja a teraz prvý hovorí druhému - taký zozbieraný, že už je to hnusné. Ako by ste sa cítili v druhom momente?

- Cítil by som, že nie som dôležitý, nepočítajú so mnou. Išiel by som hľadať iného na komunikáciu.

- Koniec koncov, obaja ľudia v tomto dialógu ste vy. Ako sa vám páči, čo sa medzi nimi deje?

- Nie naozaj.

- Viete, ako sa správate k sebe, ostatní ľudia sa cítia dobre a začnú sa k vám správať rovnako, ako sa správate k sebe …

V skutočnosti je ironickou frázou „Už tá najhnusnejšia“agresia voči sebe a ochranný mechanizmus, ktorý pomáha vyrovnať sa s údajnou bolesťou. Klient očakáva, že tieto jeho úspechy môžem znehodnotiť, a preto koná ako proaktívne, pretože keď sa škádlite, na útokoch iného až tak nezáleží. Už to nebolí, pretože tón si akosi udávate sami.

A ako môže mať úspešný a bohatý muž vo vzťahu ku mne také očakávania? Koniec koncov, nedovolil som si niečo také v komunikácii s ním?

S najväčšou pravdepodobnosťou bol tento štýl komunikácie stanovený v detstve.

- Existovalo v detstve niečo, že ste niečo urobili a očakávali ste súhlas od rodičov, ale toto sa nikdy nestalo?

- Áno, to bolo. Pamätám si, že som sa snažil, veľa som získal pochvalu od matky, ale toto sa nestalo. Moje pokusy zrejme neboli také veľké. Ale ešte nie som pripravený hovoriť o detstve.

Rodičia, ktorí si nevšimnú úsilie svojho dieťaťa, vyrastajú z neistých detí. A ako dospelí tieto deti často trpia tým, že si ich ostatní ľudia nevážia tak, ako by si zaslúžili, aj keď toho robia naozaj veľa. Prečo to neurobia? Pretože on sám si neváži sám seba. Táto hacknutá téza, že sa nebudete milovať, nikto nebude milovať, nebudete chváliť seba, nikto nebude chváliť, je v skutočnosti veľmi aktuálna.

Čo je teda sebaúcta?

Sebavedomie je predstava človeka o hodnote vlastnej osobnosti, dôležitosti seba a svojich aktivít medzi inými ľuďmi, ako aj o dôležitosti seba, svojich pocitov, skúseností atď.

Sebahodnotenie vykonáva nasledujúce funkcie:

1. Regulačné. Sebavedomie je základom voľby, ktorú človek robí každú minútu svojho života. Či už si človek vyberie kvalitné výrobky a oblečenie, inšpirujúce vzťahy s úspešnými ľuďmi, dobrý odpočinok, alebo sa považuje za nehodného využiť to najlepšie, zvolí si pre seba priemerný. „Natiahnite si nohy podľa oblečenia“je voľbou osoby s nízkym sebavedomím. Sebavedomie je základom nielen osobnej dôstojnosti, ale aj kvality života. Vyberám si pre seba v tomto živote úspech, šťastie, rešpekt a zdravie, alebo budem preferovať vedľajšie role?

2. Ochranný. Dokáže sa človek postaviť za seba? Povedz nie? Môžete trvať na svojom? Toto je uznanie vlastného práva na osobné hranice a schopnosti ich brániť.

3. Vývoj. Rozhodne sa človek naučiť sa niečo nové, ísť za svojim cieľom, robiť chyby, získavať nové skúsenosti alebo mu vyhovuje sedieť doma a málo používať.

Portréty ľudí s adekvátnym a neadekvátnym sebavedomím.

Nedostatočná sebaúcta zahŕňa nadhodnotené a podceňované sebavedomie.

Nízke sebavedomie je postoj k sebe samému ako k zlému, hlúpemu a nehodnému človeku a k iným ľuďom ako k dobrým, zaujímavým a významným ľuďom.

Známky nízkeho sebavedomia:

- sebakritika. Neustála introspekcia, ktorá je zameraná na prácu na sebe, sebazdokonaľovanie, snahu stať sa lepším. Nedostatok súhlasu a sebauspokojenia.

- Citlivosť na kritiku ostatných ľudí. Negatívne recenzie od iných ľudí, bez ohľadu na ich relevanciu a objektivitu, sú zaznamenané na dlhú dobu v pamäti človeka a sú neustále prehrávané hacknutým diskom v jeho hlave, ktorý ho núti opraviť sa a požiadať o súhlas týchto ľudí.

- Nerozhodnosť. Človek sa bojí niečo urobiť, urobiť chybu, stratiť tvár v očiach ostatných, a tak sa rozhodne nič nerobiť.

- Túžba potešiť každého, splniť očakávania ostatných. A čím viac sú ostatní v ňom sklamaní, tým silnejšia je jeho túžba získať si ich priazeň. A ako sa často stáva, cesta nikam prináša výsledky.

- Idealizácia života. Človek nosí ružové okuliare, v hlave si vytvára svoj vlastný svet a snaží sa podňho vtiahnuť realitu. Málokedy sa ukáže, že je to niečo dobré, často sa to stane základom pre neustále sklamanie.

- Hypertrofická vina. Človek sa cíti vinný za chyby minulosti, napriek tomu, že boli v tom veku a za týchto okolností celkom prirodzené. Ale človek zbiera veľké prasiatko svojich vlastných zlyhaní, sústreďuje sa naň a v dôsledku toho mu tento balast bráni v pohybe životom. Často sa to zmení na psychosomatické choroby a traumy, ktoré konečne komplikujú život. Človek zaplatí vysokú cenu za to, že sa nemiluje.

- Pesimizmus. Osoba vopred urobí negatívnu prognózu situácie, čím sa očkuje proti možnému sklamaniu.

Nafúknuté sebavedomie je postoj k sebe samému ako k dobrému, inteligentnému a hodnému človeku a k druhým ako k ľuďom druhej kategórie.

Známky vysokého sebavedomia:

- nafúknuté ego. Človek sa považuje za zvláštneho, ale to nepodporuje nič iné ako jeho túžba byť taká.

- Arogancia a agresia voči druhým. Človek si dovolí veliteľský tón, žieravé poznámky, radšej používa ostatných a nič za to nedáva. Z tohto dôvodu majú problémy s budovaním vzťahov s inými ľuďmi.

- Túžba niečo dokázať. Takého človeka je veľmi ľahké prevziať slabého.

- Neúspechy v podnikaní. Vzhľadom na to, že nedostatočne hodnotí situáciu, svoje vlastné zdroje a robí nesprávne výpočty, takýto človek sa často dostáva do problémov.

Preceňovaná a podceňovaná sebaúcta sú často 2 strany tej istej mince, pretože v hĺbke duše človek pociťuje najhlbšie sklamanie a pochybnosti o sebe a ukazuje verejnosti arogantnú masku.

Primeraná sebaúcta je postoj k sebe samému ako k dobrému a k druhým ako k dobrému.

Známky:

- Otvorenosť. Človek ľahko hovorí o svojich túžbach a potrebách. Nehanbí sa za seba. Nič ľudské mu nie je cudzie, preto je jednoduchý a veľmi príťažlivý. Ľahko a ľahko vyjadruje svoje myšlienky. Nepotrebuje používať manipuláciu, aby prinútil druhého k niečomu. Ľahko a jednoducho buduje partnerstvo s ostatnými.

- Objektivita. Človek správne vyhodnotí svoj potenciál a aktuálnu situáciu, zostaví účinný plán a dosiahne svoje ciele. Ak je priateľom niekde zle, nesype si popol na hlavu, ale buduje nový plán s prihliadnutím na svoje chyby.

Ako sa formuje sebaúcta, ktorá je v našom živote taká dôležitá?

Rodičia položili základ sebaúcty. Dieťa prichádza na tento svet ako prázdny list papiera. Nevie, ako sa správa k sebe a k svetu, a tak kopíruje postoj svojich rodičov. Ak ho dospelí hodnotia ako dobré dieťa, ktoré robí celkom typické chyby, učí sa a získava skúsenosti, potom si dieťa vyvinie primerané sebavedomie. Ak bolo dieťa neustále karhané, upozorňované na jeho miesto a chyby, ťahané za prácu a bez práce, zakázané vyjadrovať svoje myšlienky a pocity, potom si dieťa nebude sebavedomé.

Sebavedomie okrem rodičov ovplyvňujú aj spolužiaci, priatelia, životná situácia atď.

Sebavedomie sa dobre prispôsobuje, ak prehodnotíte obraz sveta a postoj k sebe s kompetentným terapeutom.

Odporúča: