2024 Autor: Harry Day | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-17 15:53
Hlavnou tézou tohto textu je, že každá skúsenosť je organizovaná ako neuróza. A ak vezmeme túto tézu ako východiskový bod v porozumení mentálnej regulácii, nemá zmysel hovoriť o duševnom zdraví vo všeobecnosti. Ak je duševné zdravie nahradené konceptom podmienenej normy, potom normou nebude absencia neurózy ako začiatku patológie, ale minimálny stupeň jej závažnosti, ktorý vykonáva dôležité regulačné funkcie
Ako viete, jedným z najdôležitejších Freudových zistení bola myšlienka, že neuróza je výsledkom intrapersonálneho konfliktu, zatiaľ čo psychóza sa týka vzťahu medzi subjektom a realitou. Ústrednou témou intrapersonálneho konfliktu je v modernom zmysle hľadanie rovnováhy medzi spolupatričnosťou a autonómiou. Z teórie objektových vzťahov chápeme, že osobnosť je dôsledkom nahromadených skúseností zo vzťahov so starostlivými ľuďmi a individualita sa objavuje v priebehu postupných identifikácií a priradení obrazov iných ľudí.
Neuróza vzniká, keď sa objaví predmet. Akákoľvek zdravá komunikácia je neurotickým rozhodnutím práve preto, že rozpoznáva existenciu iného objektu ako ja, investovaného mojím záujmom. V tejto rovine je duševne zdravý, to znamená bez neurózy, subjekt s malígnou narcistickou poruchou, ktorý popiera oddelenosť druhého a považuje ho za predĺženie seba samého. Neuróza ako štruktúra vzťahov preto vyrastá zo schizoidno-paranoidnej situácie, v ktorej nie je možné prežiť stratu, pretože na to musíte najskôr opustiť myšlienku všemocného vlastníctva.
Nastáva paradoxná situácia - strata narcistickej pozície a uznanie Druhého ako samostatného predmetu pomáha subjektu priblížiť sa k lepšiemu porozumeniu samého seba, pretože na to, aby ste sa s Druhým stretli, je najskôr potrebné posunúť sa tak ďaleko od neho, ako je to možné, to znamená vykonať kvalitatívne oddelenie. Neurotický kompromis je preto základnou podmienkou vzťahu.
Dobrá separácia predpokladá nielen oddelenie seba samého ako autonómneho subjektu, ale aj určitú detekciu tých istých subjektov v okolí. Oidipovský konflikt uvádza človeka do sveta ľudskej davy, preto neuróza nie je hranicou medzi zdravím a patológiou, ale medzi rozpustením a osamelosťou.
Neuróza je poslednou baštou individuality, pretože absencia akýchkoľvek konfliktov predpokladá úplnú transparentnosť a priepustnosť hraníc vnútorného sveta. Uvedomelý a jasný človek - ten, kto sa vopred vzdal chaosu a neistoty, pripomína jednostránkový text, ktorý je možné pochopiť pohľadom cez čiaru očami. Neurotik je ten, kto stále pochybuje aj o tom, že pochybuje, pretože zastavenie pochybností sa rovná umŕtveniu, inkarnácii do vnútra alebo do časti tela niekoho iného. Situácia, v ktorej niekto uzdravil všetky svoje neurózy a konečne poznal sám seba, je synonymom pre vzostup pudu smrti, pretože odsúdi subjekt na nekonečné opakovanie kedysi zvládnutých znalostí. Neuróza, podobne ako plášť neviditeľnosti, chráni chatrné výhonky v bezvedomí pred spaľujúcim pohľadom racionálneho, kompetentného a účinného.
Neuróza ako porušenie normy sa prejavuje pozorovaním určitých ego-dystonických javov *, ktorých intenzita môže byť v rámci znesiteľného alebo nie. V druhom prípade môžeme povedať, že regulačná funkcia inherentná neuróze už nemôže zvládať svoje úlohy a je potrebná analýza vzťahov, v ktorých k tomu dochádza.
Teraz vyslovím úplne sedavú myšlienku. Neuróza sa stáva patológiou, keď prestane byť neurózou a namiesto základu pre budovanie vzťahov začne vykonávať ďalšie funkcie. Napríklad fixuje vzdialenosť alebo udržuje predmet nepochopiteľný alebo buduje vzťahy v rámci oddeleného pólu.
Preto môžeme povedať, že neuróza je stále medziľudským konfliktom, konfliktom v zmysle podmienky interakcie. Ako norma vytvára možnosť vzťahov a ako patológia robí vzťahy stereotypnými a zbavenými života. Osoba bez neurózy je hraničnou osobnosťou, ktorá sa vyhýba pripútanosti, pretože aktivuje predidipálnu hrôzu alebo konformný mechanizmus, živený totalitnou sektou, ktorá v pripútanosti našla svoj osobný infantilný raj.
Zdá sa mi, že v našej krásnej narcistickej dobe je životne dôležité mať starostlivo vychovávanú neurózu, ktorá potvrdzuje realitu a naznačuje v nej súradnice osobnej prítomnosti.
* EGO -DISTANT - túžby, impulzy alebo myšlienky, ktoré subjekt považuje za nežiaduce, nekompatibilné alebo v rozpore so štandardom.
Odporúča:
Skoro? Neskoro? Na čas? Norma A Nie Norma Vo Vývoji Dieťaťa
5. októbra na škole vedomého rodičovstva Big Dipper prednáška detskej a rodinnej psychologičky Kateriny Murashovej „Skoro? Neskoro? Na čas? Norma a nie norma vo vývoji dieťaťa. “Čitateľom „Pravmiru“ponúkame textový a zvukový záznam prednášky.
Nulovanie Ako Spôsob života. Alebo Ako Sa Dostať Cez NULU Svojho života
Prejsť nulou znamená zmeniť sa, znamená to znovuzrodiť sa, s novými pohľadmi, myslením, myšlienkami a vo všeobecnosti s novou postavou, aj keď stále viac ľudí je presvedčených, že sa to nemení. Prechod nulou znamená, že staré programy, ktoré ste použili, už nefungujú a nové sú stále vo fáze pripojenia.
Neuróza Oneskoreného života
Autor: Elena Martynova Predo mnou sedí mladé dievča. Horko plače, že jej všetko v živote nejde tak, ako by si priala. Vo vzťahoch s ľuďmi, ťažkých vzťahoch s rodičmi nie je dostatok lásky a tepla, neexistuje príležitosť realizovať svoje vlastné schopnosti a talent, neexistuje NIČ, čo by pre ňu bolo zaujímavé a zmysluplné
Workshop O Tom, Ako Sa Stať Skutočným. „Milujem“a „nemilujem“ako Definujúce Parametre Nášho života
Priatelia, pripravil som si pre vás jednu užitočnú, kreatívnu úlohu. – Práca s osobným „Milujem“- „Nemám rád“. Úloha sa vykonáva takto … 1 . Najprv si musíte urobiť zásoby papiera, jednoduchej ceruzky, červeného pera a červenej fixky.
Hanba Ako Norma
Kultúra hanby (prepáčte, slovná hračka) sa v našich životoch tak hlboko zakorenila, že na mnohých miestach nejde o niečo, čo si nikto nevšimne, ale je vnímaný ako norma. Ale ak samotný dopad zostane nepovšimnutý, potom jeho dôsledky vrstva po vrstve dopadajú na našu dušu.